Život Prešova
online
online
Kolíňany majú bohatú históriu, pochádzali odtiaľ vinári
24.02.2013 Nitra
Kolíňany 23. februára (TASR) – Obec Kolíňany leží necelých trinásť kilometrov severovýchodne od Nitry v Podzoborskej oblasti. Jej bohatá história ju radí k najstarším sídlam v okolí. Pôvodne patrila do vlastníctva Nitrianskeho hradu, neskôr Zoborského kláštora. Práve k nemu sa viaže aj prvá písomná zmienka o Kolíňanoch.
Po prvýkrát sa spomínajú v súpise majetkov Zoborského benediktínskeho kláštora, v známej Zoborskej listine z roku 1113, pod názvom Colin. Presný pôvod názvu obce nie je známy, predpokladá sa, že bol odvodený od mena rytiera Andrása Kolona. Podľa niektorých teórií pochádzajú obyvatelia Kolíňan z kmeňa Sikulov. Jeho úlohou bolo chrániť pasienky pod vrchom Žibrica, pri vstupe do Nitrianskej kotliny.
Románsky kostolík nad obcou
Dávnu históriu Kolíňan dnes pripomína predovšetkým vzácny, pôvodne románsky kostolík stojaci na návrší nad obcou. K jeho vzniku sa viaže legenda. Podľa nej prechádzal okolím obce okolo roku 1000 kráľ Štefan, ktorý na chrámovom kopci večeral a zabudol si tu vzácny strieborný príbor. Jeho sluha ho údajne našiel vďaka nezvyčajnému svetlu. Po tomto zážitku prikázal kráľ na návrší postaviť kaplnku. Tá bola neskôr prestavaná na románsky kostol.
Podľa odborníkov bol kostol na skalnatom návrší postavený niekedy v priebehu 12. storočia. Išlo o typickú románsku stavbu so západnou emporou, podobnú napríklad kostolu v neďalekých Dražovciach. V 16. storočí bol kostolík rozšírený o severnú kaplnku obdĺžnikového pôdorysu. Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1933, keď bola vybudovaná nová väčšia loď zakončená presbytériom. Nové priestory vznikli vybúraním oblúkov v severnej a južnej stene pôvodnej románskej lode, keď bola zbúraná aj severná kaplnka.
Narušená stredoveká podoba
Pri prestavbe v 20. storočí nedošlo k zbúraniu podstatnej časti kostola, jeho stredoveká podoba však bola sčasti narušená. Z románskeho obdobia sa tu zachovala polkruhová apsida, západná veža a väčšia časť obvodových múrov lode. V interiéri je dodnes dochovaná pôvodná empora. Kostolík vďaka svojej polohe na vyvýšenine dominuje celému okoliu a dotvára typickú siluetu Kolíňan. Vďaka svojej starobylosti je tiež častým cieľom turistov. Aj preto chce obec prístup k nemu zatraktívniť.
„V tomto roku máme napísaný jeden projekt. Chceli by sme dobudovať, dotvoriť a skrášliť zónu pri vstupe do kostola. Ten leží na kopci a prístup k nemu je skoro zo všetkých strán, okrem severnej. Na západnú stranu, od cintorína, by sme radi umiestnili krížovú cestu. Tento projekt už je nakreslený, už sme oslovili príslušného architekta a všetko konzultovali aj s miestnym farárom. Dúfam, že sa nám projekt podarí úspešne zrealizovať,“ povedal starosta Kolíňan Róbert Balkó.
Na svoje roľnícke a vinárske korene Kolíňanci nezabúdajú
Zaujímavé historické exponáty, ktoré približujú dejiny a tradície Kolíňan si môžu turisti pozrieť v múzeu, ktoré obec už niekoľko rokov prevádzkuje. Starajú sa oň aktivisti, ktorým záleží na tom, aby sa zachovala spomienka na dávny spôsob života na vidieku v podzoborskej oblasti.
Múzeum je pre turistov prístupné, starosta obce Róbert Balkó však pripomína, že nemá presne stanovenú prevádzkovú dobu, preto treba návštevu nahlásiť v predstihu. "Potom im vieme otvoriť. Múzeum sa nachádza v starom prerobenom dome. Sú v ňom všetky miestnosti, ktoré kedysi niekdajší kolíňanský dom na prelome 19. a 20. storočia mal. Sú tam tiež vystavené jednotlivé časti kroja, nádoby, rôzne nástroje a predmety, ktoré sa v minulosti používali. Je tam všetko, čo v minulosti charakterizovalo bežný život na vidieku," povedal Balkó.
Ku kolíňanským tradíciám patrí neodmysliteľne aj vinárstvo, ktoré je v podzoborskej oblasti veľmi rozšírené. "Vinohrady a vinohradníci sú našou pýchou. Ľudia tu vedia dopestovať kvalitné hrozno a vyrobiť z neho výborné víno," uviedol Balkó.
Vlani sa vinári v Kolíňanoch dali dokopy a vytvorili združenie Vinum de Colon. Začali organizovať odborné prednášky a po prvý raz zorganizovali aj regionálnu výstavu vín, na ktorej sa degustovalo približne 400 vzoriek vína. Ako hovorí Balkó, v začatej tradícii budú určite pokračovať aj v budúcnosti.
Kolíňanci svoje tradície udržiavajú aj na podujatiach, ktoré sa konajú už pravidelne. "Je to napríklad Gastrofest, Obecné dni alebo Vianočný plamienok. Funguje u nás aj folklórny súbor Gyöngykoszoró a spevokol Zobor Hangja, teda Hlas Zobora, v ktorom spoluúčinkujú všetky generácie," dodal Balkó.
Kolíňany 23. februára (TASR) – Kolíňany vstupujú do tohto roka s konzervatívnym rozpočtom, ktorý príliš nezohľadňuje prognózy ministerstva financií. Starosta Róbert Balkó je presvedčený, že sa odhady ministerstva o výške vybraných podielových daní príliš často rozchádzajú s realitou. Kolíňany v roku 2011 museli prejsť tvrdou ozdravovacou "kúrou". Súčasný starosta je preto pri plánovaní rozpočtu a výdavkov obce opatrný.
"V minulosti som zdedil pomerne veľkú dlhovú ťarchu a preto sme museli prijať balíček konsolidačných opatrení. Dokonca sme museli prepúšťať aj zamestnancov obecného úradu. Boli to tvrdé opatrenia, ale musíme hospodáriť zodpovedne. Nechceli sme ohroziť chod školy, škôlky, verejné osvetlenie alebo iné funkcie obce," povedal Balkó.
Obci sa postupne podarilo svoju ekonomickú situáciu stabilizovať. Dnes hospodári so sumou približne 500.000 eur a svoje príjmy a výdavky si plánuje veľmi uvážlivo. Aj rozpočet na tento rok počíta radšej s nižšími príjmami, než sú odhady ministerstva financií.
"V posledných rokoch mám pocit, že prognózy ministerstva sú vždy optimistickejšie, ako je realita. Napríklad my sme v roku 2012 oproti prognózam dostali z podielových daní o nejakých 10.000 eur menej. A to je pri výške nášho rozpočtu nezanedbateľná čiastka. Na tento rok ministerstvo financií tiež vyšlo s optimistickými číslami, netuším, odkiaľ vláda berie svoje prognózy. My sme rozpočet na rok 2013 spravili konzervatívne. To znamená, že sme vychádzali z čísel z roku 2012. Ak sa potvrdia odhady a príjmy z podielových daní, budú vyššie, ako sú naše očakávania, tak budeme, samozrejme, iba radi," skonštatoval Balkó.
Po prvýkrát sa spomínajú v súpise majetkov Zoborského benediktínskeho kláštora, v známej Zoborskej listine z roku 1113, pod názvom Colin. Presný pôvod názvu obce nie je známy, predpokladá sa, že bol odvodený od mena rytiera Andrása Kolona. Podľa niektorých teórií pochádzajú obyvatelia Kolíňan z kmeňa Sikulov. Jeho úlohou bolo chrániť pasienky pod vrchom Žibrica, pri vstupe do Nitrianskej kotliny.
Románsky kostolík nad obcou
Dávnu históriu Kolíňan dnes pripomína predovšetkým vzácny, pôvodne románsky kostolík stojaci na návrší nad obcou. K jeho vzniku sa viaže legenda. Podľa nej prechádzal okolím obce okolo roku 1000 kráľ Štefan, ktorý na chrámovom kopci večeral a zabudol si tu vzácny strieborný príbor. Jeho sluha ho údajne našiel vďaka nezvyčajnému svetlu. Po tomto zážitku prikázal kráľ na návrší postaviť kaplnku. Tá bola neskôr prestavaná na románsky kostol.
Podľa odborníkov bol kostol na skalnatom návrší postavený niekedy v priebehu 12. storočia. Išlo o typickú románsku stavbu so západnou emporou, podobnú napríklad kostolu v neďalekých Dražovciach. V 16. storočí bol kostolík rozšírený o severnú kaplnku obdĺžnikového pôdorysu. Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1933, keď bola vybudovaná nová väčšia loď zakončená presbytériom. Nové priestory vznikli vybúraním oblúkov v severnej a južnej stene pôvodnej románskej lode, keď bola zbúraná aj severná kaplnka.
Narušená stredoveká podoba
Pri prestavbe v 20. storočí nedošlo k zbúraniu podstatnej časti kostola, jeho stredoveká podoba však bola sčasti narušená. Z románskeho obdobia sa tu zachovala polkruhová apsida, západná veža a väčšia časť obvodových múrov lode. V interiéri je dodnes dochovaná pôvodná empora. Kostolík vďaka svojej polohe na vyvýšenine dominuje celému okoliu a dotvára typickú siluetu Kolíňan. Vďaka svojej starobylosti je tiež častým cieľom turistov. Aj preto chce obec prístup k nemu zatraktívniť.
„V tomto roku máme napísaný jeden projekt. Chceli by sme dobudovať, dotvoriť a skrášliť zónu pri vstupe do kostola. Ten leží na kopci a prístup k nemu je skoro zo všetkých strán, okrem severnej. Na západnú stranu, od cintorína, by sme radi umiestnili krížovú cestu. Tento projekt už je nakreslený, už sme oslovili príslušného architekta a všetko konzultovali aj s miestnym farárom. Dúfam, že sa nám projekt podarí úspešne zrealizovať,“ povedal starosta Kolíňan Róbert Balkó.
Na svoje roľnícke a vinárske korene Kolíňanci nezabúdajú
Zaujímavé historické exponáty, ktoré približujú dejiny a tradície Kolíňan si môžu turisti pozrieť v múzeu, ktoré obec už niekoľko rokov prevádzkuje. Starajú sa oň aktivisti, ktorým záleží na tom, aby sa zachovala spomienka na dávny spôsob života na vidieku v podzoborskej oblasti.
Múzeum je pre turistov prístupné, starosta obce Róbert Balkó však pripomína, že nemá presne stanovenú prevádzkovú dobu, preto treba návštevu nahlásiť v predstihu. "Potom im vieme otvoriť. Múzeum sa nachádza v starom prerobenom dome. Sú v ňom všetky miestnosti, ktoré kedysi niekdajší kolíňanský dom na prelome 19. a 20. storočia mal. Sú tam tiež vystavené jednotlivé časti kroja, nádoby, rôzne nástroje a predmety, ktoré sa v minulosti používali. Je tam všetko, čo v minulosti charakterizovalo bežný život na vidieku," povedal Balkó.
Ku kolíňanským tradíciám patrí neodmysliteľne aj vinárstvo, ktoré je v podzoborskej oblasti veľmi rozšírené. "Vinohrady a vinohradníci sú našou pýchou. Ľudia tu vedia dopestovať kvalitné hrozno a vyrobiť z neho výborné víno," uviedol Balkó.
Vlani sa vinári v Kolíňanoch dali dokopy a vytvorili združenie Vinum de Colon. Začali organizovať odborné prednášky a po prvý raz zorganizovali aj regionálnu výstavu vín, na ktorej sa degustovalo približne 400 vzoriek vína. Ako hovorí Balkó, v začatej tradícii budú určite pokračovať aj v budúcnosti.
Kolíňanci svoje tradície udržiavajú aj na podujatiach, ktoré sa konajú už pravidelne. "Je to napríklad Gastrofest, Obecné dni alebo Vianočný plamienok. Funguje u nás aj folklórny súbor Gyöngykoszoró a spevokol Zobor Hangja, teda Hlas Zobora, v ktorom spoluúčinkujú všetky generácie," dodal Balkó.
Kolíňany 23. februára (TASR) – Kolíňany vstupujú do tohto roka s konzervatívnym rozpočtom, ktorý príliš nezohľadňuje prognózy ministerstva financií. Starosta Róbert Balkó je presvedčený, že sa odhady ministerstva o výške vybraných podielových daní príliš často rozchádzajú s realitou. Kolíňany v roku 2011 museli prejsť tvrdou ozdravovacou "kúrou". Súčasný starosta je preto pri plánovaní rozpočtu a výdavkov obce opatrný.
"V minulosti som zdedil pomerne veľkú dlhovú ťarchu a preto sme museli prijať balíček konsolidačných opatrení. Dokonca sme museli prepúšťať aj zamestnancov obecného úradu. Boli to tvrdé opatrenia, ale musíme hospodáriť zodpovedne. Nechceli sme ohroziť chod školy, škôlky, verejné osvetlenie alebo iné funkcie obce," povedal Balkó.
Obci sa postupne podarilo svoju ekonomickú situáciu stabilizovať. Dnes hospodári so sumou približne 500.000 eur a svoje príjmy a výdavky si plánuje veľmi uvážlivo. Aj rozpočet na tento rok počíta radšej s nižšími príjmami, než sú odhady ministerstva financií.
"V posledných rokoch mám pocit, že prognózy ministerstva sú vždy optimistickejšie, ako je realita. Napríklad my sme v roku 2012 oproti prognózam dostali z podielových daní o nejakých 10.000 eur menej. A to je pri výške nášho rozpočtu nezanedbateľná čiastka. Na tento rok ministerstvo financií tiež vyšlo s optimistickými číslami, netuším, odkiaľ vláda berie svoje prognózy. My sme rozpočet na rok 2013 spravili konzervatívne. To znamená, že sme vychádzali z čísel z roku 2012. Ak sa potvrdia odhady a príjmy z podielových daní, budú vyššie, ako sú naše očakávania, tak budeme, samozrejme, iba radi," skonštatoval Balkó.
Ako dodal, obec sa nemusí báť toho, že by o časť podielových daní prišla pre úbytok obyvateľov. V súčasnosti ich tu stabilne žije viac ako 1500. "Každý rok zaznamenávame nárast o približne 20 až 30 obyvateľov. Pôrodnosť i úmrtnosť je zhruba na rovnakej úrovni. Plusové čísla nám robia rodiny, ktoré sa sem prisťahujú, takže každý rok nám v obci pribudne sedem až osem nových domov. Vymieranie nám teda momentálne nehrozí a rovnako ani znižovanie príjmov z podielových daní pre nižší počet obyvateľov," povedal Balkó.
0
www.ZIVOTPO.sk
